Mama Marcela Žitňaková so synom Ivanom Bobáľom
Pani Marcele ako dvadsaťročnej dievčine povedali doktori, že jej novonarodený syn má Downov syndróm. V tej dobe, 23 rokov, dozadu nemala prístup k informáciám, aby sa o chorobe dozvedela viac. Najprv to niesla veľmi ťažko, no veľmi rýchlo to prijala a začala bojovať. Cvičila s ním Vojtovu metódu, hľadala mu stále nové podnety. Jeho vývoj bol do dvoch rokov v norme.
Keď mal Ivan 2,5 roka, definitívne odišiel. Zvolil si ľahšiu cestu. Vtedy sa jej zrútil svet druhýkrát. Bolo to najťažšie obdobie v jej živote. Trvalo 2 roky, kým sa s tým zmierila.
Po pol roku integrácie v bežnej škole, začal chodiť do špeciálnej školy. Po skončení povinnej školskej dochádzky v Lučenci otvorili nový odbor na špeciálnej škole – ošetrovateľ. Nič lepšie sa nemohlo stať. Po skončení školy chodil na absolventskú prax do malého domova dôchodcov, kde dúfala, že vytvoria pre neho chránené pracovisko. Kvôli byrokracii, ktorá je s tým spojená, od tejto myšlienky upustili. A prišla ďalšia nečakaná rana, pani Marcela dostala výpoveď.
Nevedela ako ďalej, Ivan doma upadal, keď v nej skrsla myšlienka skúsiť to s masérskym kurzom. Prihlásila ho na kurz a išla sa po prvej praktickej hodine za vyučujúcim, či si myslí, že na to má. Mal. Aj po záverečných skúškach sa vyjadril, že bol pre neho čerešničkou na torte ako pokojne a s prehľadom skúšky zvládol. Pani Marcela počas toho už doma pripravovala podklady na projekty na získanie prostriedkov na začatie podnikania z úradu práce.
Ak by Ivan nezvládol jeho skúšky, ako záloha ostala ona s tým, že by ho zamestnala. Vedela som, že nemôže stavať len na masírovaní, je to ťažká činnosť, preto do projektu zapracovala prístroje a rôzne terapie na regeneráciu a pokrytie širokého spektra rôznych zdravotných problémov. A v Lučenci je dosť dobrých masérov. Ale tiež dosť ľudí, ktorí majú rôzne zdravotné problémy a ktorí hľadajú rôzne alternatívne riešenia. Priestor tu bol a aj je.
Začiatky boli ťažké, nemala skúsenosti s podnikaním, robila chyby, niektoré veci zanedbala. Jednoducho mnohé nevedela… Ale vždy mala a má vieru a nádej, odhodlanie a trpezlivosť. 14.4.2016 uplynuli dva roky od začatia ich podnikania.