Prostredníctvom projektu „Nie si sám” sme revitalizovali a zariadili nové terapeutické miestnosti a zorganizovali školenia a workshopy pre 74 rodičov s autistickými deťmi.
Čo je autizmus
Autizmus je vrodená neurovývinová porucha spôsobujúca deficit v sociálnych a komunikačných schopnostiach, ktorá ovplyvňuje mnohé oblasti života. Medzi poruchy autistického spektra (ďalej PAS) patrí okrem detského autizmu aj Aspergerov syndróm, atypický autizmus a dezintegračná porucha. Autizmus sa navonok prejavuje neštandardným, často sociálne problémovým správaním. Objavujú sa rôzne formy stereotypného správania, emočné poruchy, problémy s predstavivosťou, poruchy správania, motoriky a najrôznejšie neurologické odchýlky. Ľudia s autizmom majú síce mnoho spoločného, ale zároveň sa od seba výrazne odlišujú. Rovnakú diagnózu mávajú ľudia nadpriemerne inteligentní ako aj s poruchou intelektu, hovoriaci ale aj nehovoriaci, uzavretí ale aj spoločenskí, pasívni ako aj hyperaktívni, deti úzkostné ako aj deti bez pudu sebazáchovy. Niektorí ľudia s autizmom vyžadujú špeciálne vzdelávanie a neustály dohľad, iní žijú samostatne, sú úspešní v zamestnaniach a vedú spokojný rodinný život.
Napriek rôznym nadaniam ako aj silným stránkam komplikuje autizmus život všetkým osobám s touto diagnózou. Dopad autizmu na človeka a na jeho rodinu možno považovať za závažný a hendikepujúci.
Centrum Andreas
Autistické centrum Andreas poskytuje odbornú starostlivosť deťom s autizmom už viac ako 17 rokov. Našim hlavným poslaním je poskytovať deťom s autizmom takú mieru podpory, ktorá im umožní maximálne možný individuálny rozvoj. V Autistickom centre Andreas poskytujeme deťom s autizmom psychologické a špeciálno-pedagogické vyšetrenia a špecializované terapeutické, rehabilitačné a sociálne služby. Paralelne vzdelávame odborníkov, ako aj rodičov, pretože formálne vzdelávanie v starostlivosti o ľudí s autizmom na Slovensku stále chýba. Sme vďační za každú podporu, ktorá nám v našom poslaní pomáha.
Projekt „Nie si sám“
Cieľom projektu „Nie si sám“ bolo podporiť starostlivosť o deti s PAS s upriamením pozornosti na spoluprácu s rodičmi autistických detí. Podporujúcou stratégiou bolo podávanie „prvej pomoci“ rodičom formou konzultácií a prostredníctvom seminárov, rodičovských stretnutí či praktických workshopov. Pre rodičov sme zrealizovali semináre na rozličné témy, ktoré pomáhali rodičom lepšie porozumieť dôsledkom diagnózy ich detí. V každej fáze sme boli k rodičom „priami a otvorení“, aby sme ich pre potrebnú spoluprácu dokázali získať. Pre vývin dieťaťa s autizmom je totiž veľmi dôležité, aby terapeutické postupy boli rovnaké tak doma, ako aj u nás v centre.
Čo sme projektom získali
Vďaka projektu sme zaškolili 74 rodičov, zariadili dve nové terapeutické miestnosti a revitalizovali jednu miestnosť pre najmenšie deti v predškolskej výchove. Aktivitami sme podporili vzájomnú dôveru medzi terapeutkami centra Andreas a samotnými rodičmi.
V danom období sme pre rodičov zorganizovali 7 praktických školení, ktoré boli hodnotené na výbornú. Vďaka finančnej pomoci od OZ Záleží Nám sme mohli zrealizovať o 15 terapií denne viac. Do budúcnosti plánujeme v organizovaní workshopov pre rodičov pokračovať. Rodičov stále pribúda a niektorí sa na workshopy aj opakovane vracajú. Rodičia si cenia najmä vysokú profesionalitu teoretického výkladu, ako aj nápomocné praktické časti.
„Svet očami môjho dieťaťa” – príbeh Anežky, ktorá si prešla terapiou
Za našu prácu sa nám odvďačuje mnoho rodičov, ktorí si prešli terapiou. Prečítajte si príbeh spokojnej pani Anežky.
„Nemôžem začať inak ako veľkou vďakou za možnosť byť prítomná pri terapiách môjho synčeka Karola. Terapia mi umožnila vidieť a naučiť sa pracovať so synom. Naučila som sa, ako si mám od syna pýtať očný kontakt, aké je nesmierne dôležité si sadnúť na zem a byť môjmu synovi tvárou v tvár, ako ho správne učiť a nežiadať veci, na ktoré ešte nedozrel čas. Naučila som sa, že synovi pomôžem aj tým, keď vynesiem mnohé veci z izby von, ktoré v terapii rušia, alebo ich usporiadam správne do krabíc. Tiež som sa naučila, aké podstatné je dať všetky hračky vysoko, aby si ich syn sám žiadal, ukazoval na ne a komunikoval so mnou inak ako len pišťaním, hryzením či zúfalým plačom, ktorý bol u nás doma častý. Vtedy sme ešte nerozumeli, čo Kajko chce a čo potrebuje. V centre Andrease sme sa vďaka workshopom a konzultáciám dozvedeli, ako upraviť miestnosť tak, aby sme oddelili pracovnú plochu izby pre lepšie sústredenie sa od priestoru, kde sa budeme hrať. Terapie ma naučili, čo mám syna učiť a hlavne čo je najpodstatnejšie ho naučiť teraz a čo až potom. Ako vôbec naučiť drobca sedieť za stolíkom, ako ho učiť imitovať, správne priraďovať… Jednoducho všetko, čo sa zdravé dieťa naučí samé. Keď sme prišli do centra Andreas mali sme dieťa, ktoré točilo kolieskami od autíčok, sedelo v kúte alebo naopak bláznivo lietalo po miestnosti. Dnes náš Kajko jazdí na odrážadle, kolobežke, dokonca aj na bicykli, pri úlohách dokáže sedieť a sústrediť sa. Taktiež sa dokážeme spolu zahrať. Už sa nebojím spoločných nákupov v obchode či prechádzok vonku, a to práve vďaka tomu, že som mala možnosť byť prítomná priamo na terapii a vidieť, ako treba pracovať so synom. Že som sa stala sama terapeutkou vlastnému synovi.
Najmä nadšenie a veľké odhodlanie pani terapeutky z centra Andreas mi dodávalo silu, že aj napriek postihnutiu je všetko možné, len sa musí chcieť. A to nadšenie posúva môjho syna stále ďalej. Ďakujeme.“
Ako prebieha proces terapie
Dieťa, ktoré je v centre Andreas diagnostikované na autizmus, zostáva v našej starostlivosti priemerne tri roky. Samotný diagnostický proces trvá šesť týždňov. Dieťaťu je vzápätí ponúknutá intenzívna terapia, ktorá trvá 3 až 6 mesiacov. Po intenzívnej terapii začne dieťa chodiť na terapiu raz za týždeň, aby sme dali priestor aj iným deťom. Paralelne sú rodičom ponúkané rôzne workshopy, ktoré rodičov vzdelávajú, čím napomáhajú rýchlejšiemu napredovaniu dieťaťa vo vývine. Veľmi by nám pomohlo, keby sme mohli v starostlivosti: TERAPEUT – RODIČ – DIEŤA pokračovať aj ďalšie roky, aby deti s autizmom mohli dostávať tú najkomplexnejšiu podporu.
ĎAKUJEME.
Lucia Gvozdjáková, marec 2019