Zákon o službách zamestnanosti č.5/2004 Z.z. pri zriaďovaní chránených dielní nepredpisuje právnu formu zriaďovateľa. Chránenú dielňu môže založiť podnikateľský subjekt ale takisto aj nepodnikateľský subjekt. Chránená dielňa nie je samostatným právnym subjektom a jej status sa odvíja od existencie jej zriaďovateľa.

Podľa § 55 zákona sa za chránenú dielňu považuje pracovisko s viac ako 1 pracovným miestom, na ktorom pracuje najmenej 50% zdravotne postihnutých. Za chránené pracovisko sa považuje jednotlivé pracovné miesto, ktoré nie je v chránenej dielni. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti zdravotne postihnutého.

Chránená dielňa alebo chránené pracovisko sú charakterizované tým, že pracovné podmienky, vrátane nárokov na pracovný výkon, sú prispôsobené zdravotnému stavu ľudí so zdravotným postihnutím. Ľudia, zamestnaní v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, musia byť zamestnaní v pracovnom pomere, t.j. na pracovnú zmluvu, nie je rozhodujúce či na plný alebo kratší pracovný čas.

Postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska priznáva zriaďovateľovi na základe žiadosti Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Žiadosť o priznanie statusu chránenej dielne alebo chráneného pracoviska sa podáva na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v ktorom územnom obvode bude chránená dielňa alebo chránené pracovisko prevádzkované. K žiadosti musí byť priložený popis pracovnej činnosti, popis pracoviska a jeho umiestnenia, pracovných podmienok, doklad o vlastníctve alebo nájme priestorov. Zriaďovateľ musí ďalej predložiť aj rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva (hygienici) o vhodnosti priestorov v ktorých bude chránená dielňa resp. chránené pracovisko prevádzkované.

Prevádzkovateľ chránenej dielne alebo chráneného pracoviska má, okrem povinnosti zamestnávať osoby so zdravotným postihnutím, aj povinnosť viesť osobitnú evidenciu nákladov, výkonov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, ako aj do 30 dní nahlásiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny každú zmenu, súvisiacu s ich statusom alebo prevádzkou.

Na podporu zamestnávania ľudí so zdravotným postihnutím obsahuje zákon viaceré nástroje a to aj formou poskytovania štátnych príspevkov na zakladanie a prevádzku chránených dielní alebo prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti zdravotne postihnutými osobami. Pre zamestnávateľa ako zriaďovateľa a prevádzkovateľa chránenej dielne alebo chráneného pracoviska je možné poskytnutie týchto príspevkov.

Príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska (§ 56 zákona)

Poskytuje sa na náklady, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie vykonávania pracovnej činnosti zdravotne postihnutou osobou (napr. vybavenie pracoviska). Neposkytuje sa na mzdu ani na sociálne a zdravotné poistenie. Výška príspevku je rozdielna, V Bratislavskom kraji je najnižšia, v ostatných krajoch Slovenskej republiky sú okresy rozdelené podľa miery nezamestnanosti oproti celoslovenskému priemeru. Príspevky sú vyššie v tých okresoch, ktoré evidujú vyššiu nezamestnanosť ako je celoslovenský priemer. Preto sa môžu príspevky v susediacich okresoch líšiť. Na poskytnutie príspevku sa medzi Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a zamestnávateľom uzatvára písomná dohoda. Súčasťou žiadosti o poskytnutie príspevku je podnikateľský zámer (jeho náležitosti určuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny) a kalkulácia predpokladaných nákladov na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Príspevok sa poskytuje do 30 dní od predloženia dokladov, preukazujúcich vynaložené náklady. Zamestnávateľ je povinný zachovať vytvorené pracovné miesto najmenej 2 roky, inak je povinný vrátiť pomernú časť vyplateného príspevku.

Príspevok na činnosť pracovného asistenta (§ 59 zákona)

Ak z druhu zdravotného postihnutia a z vykonávanej pracovnej činnosti vyplýva jeho potreba. Súčasťou žiadosti je o.i. aj charakteristika pracovnej činnosti zdravotne postihnutého, ako aj charakteristika a rozsah pracovnej činnosti pracovného asistenta. Pracovný asistent musí mať 18 rokov a spôsobilosť na právne úkony. Výška príspevku závisí od rozsahu činnosti pracovného asistenta, ako aj od počtu zdravotne postihnutých pracovníkov, ktorým pracovný asistent poskytuje pomoc. Príspevok sa poskytuje na základe dohody s  Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, príslušným podľa miesta pôsobenia.

Príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov (§ 60 zákona). Za prevádzkové náklady chránenej dielne alebo chráneného pracoviska sa považujú nájomné a služby spojené s nájomným, náklady na povinné revízie a poistenie objektu ak ho zamestnávateľ vlastní, náklady na palivo a energiu, vodné stočné, likvidáciu a odvoz odpadu, dopravu materiálu, výrobkov a služieb, náklady na úhradu mzdy, poistného na zdravotné a sociálne poistenie platené zamestnávateľom, náklady na opravu a údržbu objektu ak ho vlastní zamestnávateľ a súvisia s prevádzkou chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, náklady na údržbu a opravy zariadenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska ak ich vlastní zamestnávateľ, náklady súvisiace so zabezpečením administratívy chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

Za náklady na dopravu zamestnancov sa považujú náklady súvisiace so zabezpečením dopravy zdravotne postihnutých zamestnancov na miesto výkonu zamestnania a späť. Výška príspevku závisí od rozsahu pracovného času zdravotne postihnutého zamestnanca (krátenie pri kratšom pracovnom čase) ako aj od stupňa invalidity- miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Príspevok je poskytovaný spätne na základe dokladov, preukazujúcich vynaložené náklady. Žiadosť sa podáva za uplynulý kalendárny štvrťrok do konca nasledujúceho mesiaca.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny skúma u zamestnávateľa splnenie odvodových povinností na zdravotné a sociálne poistenie, splnenie daňových povinností, neporušenia zákazu nelegálnej práce, preukázanie vyplatenia mzdy zamestnancom, neexistenciu konkurzu, likvidácie alebo nútenej správy, ako aj neexistenciu trestu zákazu prijímať dotácie vrátane trestu zákazu prijímať pomoc z fondov EÚ.